Plav
archiv


Čítanie Marie NDiaye v Prahe

Lucia Satinská

V pondelok 25. februára sa v pražskom francúzskom inštitúte v rámci literárnych večerov konalo čítanie súčasnej veľmi úspešnej autorky Marie NDiaye. Málokto si pri pohľade na mladú autorku správne tipne rok jej narodenia (1967), a preto ho/ju spočiatku prekvapí, čo všetko má už vo svojej literárnej kariére za sebou. Ale aj keby človek na prvý krát odhadol vek Marie NDiaye, jej literárna činnosť je bohatá. Svoj debut, román Quant au riche avenue (Bohatá budúcnosť), vydala už v osemnástich rokoch, v roku 1985. Odvtedy nasledovalo ďalších desať románov, z ktorých je určite hodno spomenúť aspoň Rosie Carpe, ktorý bol vydaný v roku 2001 a dostal cenu Femina. Ukážka z neho bola preložená aj do češtiny a vyšla v antológií Francouzská čítanka. V súčasnosti žije Marie NDiaye v Berlíne a je aj úspešná dramatička. K písaniu divadelných hier sa vraj dostala náhodou, a ako prezradila v rozhovore, ktorý prebiehal pomedzi čítanie, všetky písala na objednávku. Spočiatku vznikali hlavne ako rozhlasové hry. Celkový trend vo francúzskej dramatike je taký, že vznikajú hry pre malý počet hercov. Marie NDiaye na otázku, či sa jej nepíše pre tak malý počet postáv ťažko, odpovedala, že práve naopak. V roku 2003, zaznamenala svoj zatiaľ najväčší dramatický úspech a to tým, že jej hra Táta musí jíst bola uvedená v Comédie-Française (réžia André Engel), čím sa Marie NDiaye stala jedinou žijúcou autorkou, ktorej hru táto scéna uvádza a prvou žijúcou ženou vôbec. Naposledy uviedla Comédie{-Française hru žijúceho autora pred štyridsiatimi rokmi.
Večer vo francúzskom inštitúte sa niesol v znamení prezentácie románu Čarodejnice (1996), ktoré sú jej jediným preloženým románom do češtiny (vyšli nedávno vo vydavateľstve Argo), a jej novšej dramatickej tvorby (Hilda (1991) a Táta musí jíst (2003). Čítanie úryvkov, rovnako ako aj rozdelenie celého večera osviežovali klavírne improvizácie Michala Špínu (študenta komparatistiky a filozofie na FFUK). Keďže večer prebiehal dvojjazyčne, pri výbere úryvkov sa pravdepodobne prihliadalo k dostupnosti českých prekladov. Z čítaní vyplynulo, že témou, ktorou sa Marie NDiaye často zaoberá, je rodina a s ňou súvisiace vzťahy v nej, často vedúce k jej rozpadu. Pomedzi čítanie povedala, že je to preto, že rodina pre ňu predstavuje reprezentatívnu vzorku, na ktorej môže ukázať správanie a city celej spoločnosti.
Zlom večera nastal, keď sa začali prezentovať ukážky z hier Marie NDiaye, pretože boli (logicky) čítane viachlasne a tu sa mohli naplno prejaviť herci Západočeského divadla v Chebe. Najprv sa čítala dvojjazyčná ukážka z hry Táta musí jíst. Potom prišiel vrchol večera v podobe scénického čítania ukážky z hry Hilda, ktorá bola síce pomerne rozsiahla (trvala skoro pol hodinu a bola prednesená len po česky), ale myslím, že predstavila dramatiku Marie NDiaye naozaj výborne. Žiaľ, túto časť večera si vychutnalo už len značne preriedené publikum, pretože celý program trval dve a pol hodiny a tak niektorí, pravdepodobne už zahltení a presýtení kultúrnym zážitkom, opúšťali priestory inštitútu skôr. Na druhej strane tým však bola vytvorená k scénickému čítaniu z hry Hilda intímnejšia atmosféra a aj to asi prispelo k intenzívnejšiemu zážitku literárnych nadšencov – vytrvalcov.






© 2005 občanské sdružení Splav!