Rozhovor s Janou Karšaiovou vedla Tímea Zvoláneková
V roce 2022 vydala Jana Karšaiová debutový román Divorzio di velluto. Pojednává v něm o rozpadu jednoho vztahu a paralelně také státu, Československa, z něhož sama pochází. Italsky psaná kniha získala nominaci na nejprestižnější italské literární ocenění a o rok později byla pod názvem Sametový rozvod přeložena do češtiny i autorčiny rodné slovenštiny. V rozhovoru přišla řeč na hledání a ztrácení vlastní identity, vliv bilingvismu na vlastní tvorbu, překlad do mateřského jazyka nebo fenomén odcházení mladých lidí ze Slovenska.
Tímea Zvoláneková: V rámci vášho uvedenia na český a slovenský knižný trh boli použité rôzne národnostné nálepky. Nakladateľstvo Odeon vás v anotácii predstavuje ako slovenskú autorku, vo vydavateľstve Literárna bašta ste prezentovaná ako autorka talianska a objavil sa tiež termín československá. Začnem preto pomerne jednoduchou otázkou: Kým sa cítite byť?
Jana Karšaiová: Áno, to je otázka, ktorú sa ma ľudia často pýtajú, ale ja to nemám vyhranené. Asi aj preto s tým vydavatelia narábajú, ako chcú. Majú v tom voľnosť a je to v poriadku. V každom prípade kniha Divorzio di velluto je talianska beletria, román je napísaný taliansky, vyšiel v Taliansku, čiže jediné vyhranenie alebo etiketu, ktorú mi ľudia môžu dať, je, že román, ktorý som napísala, je taliansky a v tom prípade som potom talianskou autorkou. Osobne to tak však necítim, vnímam v sebe miešanie dvoch jazykov a dvoch identít ako ktorýkoľvek iný človek, ktorý zažil život v iných podmienkach než domácich. Tento bilingvizmus spolu s kultúrnymi presahmi vo mne ostáva, a preto by som sa označila za európskeho človeka. V rámci Európy sa cítim doma.
TZ: Hľadanie identity je rovnako jednou z hlavných tém knihy. Špeciálne materinský jazyk zohráva pre hrdinky v otázkach hľadania identity kľúčovú úlohu. Do akej miery nás materinský jazyk definuje?
JK: V knihe zohráva kľúčovú rolu nielen materinský jazyk, ale tiež naučené mentálne vzorce, ktoré si so sebou prinášame napríklad z detstva. Prostredie, v ktorom človek vyrastá, ho formuje, a práve s tým v knihe pracujem aj v prípade rodičov hlavnej protagonistky. Vidíme na nich dopady predchádzajúceho režimu a skôr než na jazyku je to založené na mentálnych vzorcoch spoločnosti, ktoré sú v jazyku kodifikované. Existujú k tomu rôzne lingvistické teórie, ako v knihe spomínaná Sapirova-Whorfova hypotéza, nie som však lingvista a nemám definitívnu odpoveď na otázku, čo s nami materinský jazyk robí. Nemám pocit, že je osudovou záležitosťou, z ktorej sa človek nedokáže dostať. Myslím si, že ho v sebe nosíme, ale tiež sa s ním dá pracovať, navzdory tomu, že korene zakódované v jazyku sú silné. A aby s nimi človek dokázal pracovať, musí o nich vedieť.
TZ: V kontexte zahraničnej skúsenosti považujete materinský jazyk za obmedzujúci, zväzujúci alebo je pre vás skôr oslobodzujúci?
JK: Nemyslím si, že samotný jazyk disponuje tou či onou hodnotou. Skôr záleží, v akom prostredí ho používame a ako s ním narábame. Pre mňa bol materinský jazyk dlhú dobu akoby zamrznutý v istom bode. Bola som mu vystavená do asi dvadsiatich štyroch rokov a tam stuhol. Potom som sa dostala k taliančine, v ktorej sa vyvíjal môj dospelý život. Možno aj vďaka tejto knihe sa tieto dve roviny – slovenský a taliansky jazyk – znovu spojili.
TZ: Považujete za možné vyslobodiť sa z vplyvu krajiny svojho pôvodu? Je možné v jednom momente kompletne prestať byť Slovenkou či Slovákom? Radikálne sa vykoreniť?
JK: Neviem, čo znamená byť Slovenkou alebo Slovákom. To bola prvá otázka, ktorú som si kládla – čo to vlastne znamená a prečo sa to pýtame. Národná identita sú naučené vzorce správania. Či už kultúrne vzorce, alebo sociálne správanie prejavujúce sa v určitých situáciách. Potom je prirodzené, že ak niekto žije dlho v úplne inom prostredí, jeho identita sa pretvorí. Mozog je ako sval, v inom prostredí sa bude používať iným spôsobom. Človek sa teda môže vzdať identity prostredia, z ktorého vzišiel a v ktorom sa narodil. Zároveň musím povedať, že tento spôsob premýšľania považujem za zahltený konštrukčnými nánosmi. Potreba identifikovať, či som Slovenka a či Talianka, je zjednodušením, ktoré vedie k čierno-bielemu videniu sveta, a ja mám radšej, keď má všetky svoje farby a nuansy.
TZ: Aký bol proces prekladania knihy do vášho materinského jazyka?
JK: Pani Eva Mesárová mi poslala hotový preklad a vyznačila v ňom miesta, ktoré potrebovala konzultovať. Neskôr sme sa dokonca stretli a vyriešili ich osobne. Snažila som sa však príliš nezasahovať do iných miest, aj keď na dvoch alebo troch som to, pravda, nevydržala. V každom prípade som sa pokúšala nezneužívať svoju pozíciu a do prekladu nevstupovať. Uvedomovala som si výnimočnosť situácie, väčšina autorov a autoriek nemá možnosť zasahovať do prekladu. S prekladom som bola veľmi spokojná, konzultácie nakoniec boli o drobnostiach, pani Mesárová vyslovene láskyplne a precízne volila slová a k textu pristupovala s rešpektom.
TZ: Prečo ste knihu nepreložili sama?
JK: Ani mi to neponúkli, ale ani by som to neurobila. Dôvodov je viacero. Jeden je praktický: sama roky píšem v taliančine, a keďže písanie vyžaduje každodennú prax a cvičenia, ktoré v slovenčine nerobím, viem, že môj písaný slovenský jazyk by nebol na rovnakej úrovni ako ten taliansky. Druhá vec je, že prekladateľstvo je profesia, a sama som sa nechcela štylizovať do role prekladateľa. Asi najdôležitejšia vec je tá, že taliansky jazyk spolu s mojím vnútorným slovenským tvorí akúsi zmes, ktorá mi pomáha pri tvorení. Je to taký filter, a keď z neho taliansky jazyk odstránim a ostane mi len slovenský, zrazu sa to, z čoho kniha vzniká, zrúti. Myslím si preto, že by to potom bola iná kniha, že by som ju celú prepísala a nie preložila, a to nebol zámer.
TZ: Kniha dostala názov Zamatový rozvod. Kým v češtine a v taliančine je odkaz k sametové revoluci priamočiary, v slovenčine by sa dal oprávnene zvažovať variant Nežný rozvod. Sama ste nad týmto názvom premýšľali, ale otázku vo vydavateľstve nikto neotvoril. Aký názov by ste zvolili vy osobne?
JK: Nad názvom som sa zamýšľala ešte predtým, než celý preklad vznikol. Pokiaľ by sa ma na to pýtali, urobila by som asi rovnaký návrh. Zamatová revolúcia je v Európe známa ako „Velvet Revolution“, nie „Gentle Revolution“, a teda samotná kniha nepoužíva iba názov český, je to názov európsky, a z tohto dôvodu som súhlasila, respektíve som problematiku ani neotvorila, pretože sme ju nepotrebovali otvárať. Nešlo o to, aby sa preklad „poslovenčil“, nie je to kniha zo Slovenska, je to talianska kniha pre talianske publikum, ktorú číta aj slovenské publikum, preto to nie je rozhodujúce. Treba rešpektovať, že proces smeroval do talianskeho kontextu.
TZ: Príznačným osudom mladej generácie hrdiniek vo vašej knihe je odchod zo Slovenska. V kontexte krajiny, z ktorej v súčasnosti mieri až 22 % študentstva do zahraničia, ma núti sa pýtať, prečo si vyberajú odchod – prečo si vyberáme odchod?
JK: Milan Kundera v roku 1984 publikoval esej Únos Západu alebo Tragédia strednej Európy a práve v ňom dobre opisuje, čo sa vlastne stalo. Kedysi bola celá stredná Európa viac napojená na kultúru západnej Európy, no jej začlenením do východného bloku sa celý región vytrhol z identity, ktorú dovtedy mal. A tak sme v roku 1989, samozrejme, odchádzali, lebo sme konečne mohli, lebo sa konečne otvorili hranice. Teraz mám pocit, že to, čo sa aktuálne deje na Slovensku aj v iných európskych krajinách, je rovnako o strete kultúr a identít, o strete civilizácie. Ide o výber medzi tým, či chceme patriť do západnej alebo východnej kultúry. Veľa mladých ľudí momentálne odchádza z podobného dôvodu, ako keď sme odchádzali my po roku 1989. Stále sme v geografickej zóne stretu oboch svetov a niektorí jednoducho potrebujú ísť jedným smerom, iní druhým.
Jana Karšaiová
Jana Karšaiová (* 1978, Bratislava) je spisovatelka a herečka. Od roku 2002 se jako samouk učila italsky. Žila v Praze, Ostii a Veroně, kde působila jako herečka, později zde vedla divadelní kurzy. Její románový debut Divorzio di velluto (2022, č. Sametový rozvod, 2023) vyšel v nakladatelství Feltrinelli a byl nominován na Cenu Strega. Do češtiny jej převedla Monika Štefková, do slovenštiny Eva Mesárová, na jaře letošního roku vyjde německy. V loňském roce byla Karšaiová hostkou literárního festivalu Svět knihy.
Tímea Zvoláneková
Tímea Zvoláneková (* 1999) studuje slovakistiku a komparatistiku na Filozofické fakultě Univerzity Karlovy. Odborně se věnuje literaturám střední Evropy se zaměřením na současnou slovenskou literaturu.